TOMÁŠ HALÁSZ

Tomáš Halász • Progresívne Slovensko

20 hours ago

Áno, je smutné, že stále treba opakovať základné fakty.
Ale treba.
Tento post si môžete odložiť a odkazovať naň, keď stretnete ďalšieho popierača.PREČO PRESADZUJEM ZNÍŽENIE EMISIÍ O 65%, A ČO VÁM POPIERAČI NEPOVEDIA

Niekedy sa stretávam s názorom, že ochrana klímy a prírody sa neoplatí, je drahá resp. prečo sa starať o klímu v EÚ keď Čína a U.S.A znečisťujú viac a sebe tým údajne ekonomicky škodíme. Nie je to však jednoduché a uvedené tvrdenia sú z väčšiny nepravdivé.

❎Ochrana klímy sa neoplatí a posunie nás o 100 rokov dozadu.

Rad štúdií, počnúc Sternovou správou a mnohými ďalšími, preukázal, že ekonomické prínosy dôrazných a včasných opatrení v oblasti zmeny klímy prevyšujú ekonomické náklady v prípade neriešenia zmeny klímy. Stretávam sa aj so zastaralými predstavami, že zelené a klimatické opatrenia sú drahé, nenávratné, ale dnes je už spravidla opak pravdou. Napríklad aj najnovší výskum 230 popredných ekonómov naznačuje, že výdavky na mnohé zelené iniciatívy majú potenciál ponúknuť najlepšiu ekonomickú návratnosť vládnych výdavkov a patria medzi najvhodnejšie opatrenia pre zotavenie hospodárstva po kríze. Výskum Globálnej komisie pre hospodárstvo a klímu preukázal, že dôsledné opatrenia v oblasti klímy by mohli do r. 2030 priniesť ekonomické prínosy vo výške 26 biliónov dolárov oproti doterajšej praxi, 65 miliónov nových nízkouhlíkových pracovných miest.

❎Niektorí tvrdia, že cieľ znížiť emisie EÚ o vyše polovicu do 10 rokov je veľmi odvážny a po koronakríze by sa mal dokonca odložiť.

V skutočnosti tento cieľ znamená len neporušiť politiky EÚ (a dodržať verejné záväzky vlád) schválené do jari 2019. Už v roku 2018 EÚ dosiahla zníženie emisií skleníkových plynov o 23% oproti r. 1990, pretože ciele znižovania sa stanovujú k tomuto roku, nie k súčasnosti ako si niektorí mylne predstavujú. Čo je podstatnejšie, analýza Európskej komisie z novembra 2018, preukázala, že len dodržanie už schválených politík EÚ (do jari 2019) by znížilo emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 46% (oproti r. 1990) a štúdia think-tanku Sandbag z marca 2019, ktorá zohľadňovala nielen politiky EÚ, ale aj verejné záväzky štátov ohľadne vyraďovania uhlia, preukázala, že EÚ by dosiahla 50% zníženie emisií skleníkových plynov ak by sa dodržali už schválené politiky a záväzky. Teda ak by sme od jari 2019 už neprijali žiadne ďalšie politiky a záväzky znižovania emisií skleníkových plynov, už predtým naštartovaná trajektória znižovania emisií by dospela k zníženiu emisií o 50%. A to bez Green dealu a ďalších opatrení, ktoré od jesene 2019 pripravuje EÚ.

❎Súhlasíme s Parížskou dohodou, ale nechceme znížiť emisie o 65%.

Cieľom Parížskej dohody je udržanie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C a vynaloženie úsilia na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Ak chceme v súlade s Parížskou dohodou udržať oteplenie na 1,5 °C, bude najbližšia dekáda rozhodujúca. Zo správy OSN o emisiách (2019) vyplýva, že pre zosúladenie klimatických opatrení EÚ s cieľmi Parížskej dohody potrebuje EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do r. 2030 o 65%.

❎Stretol som sa aj s obavami, že EÚ robí pre klímu “príliš mnoho”, údajne škodiac svojej ekonomike a časť výroby sa preto presunie do iných krajín. Čo Amerika a Čína?

EÚ ide riešiť riziko presúvania výroby do iných krajín tzv. uhlíkovým clom, ktoré budú platiť zahraniční výrobcovia krajín mimo EÚ, ak budú chcieť svoje produkty dovážať do EÚ a nebudú spĺňať rovnaké environmentálne štandardy aké budú platiť v EÚ. Tým EÚ narovná podmienky na trhu v EÚ, aby domáci výrobcovia nečelili neférovej konkurencii výrobcov s nižšími environmentálnymi štandardmi a bude motivovať výrobcov v ostatných častiach sveta k zmenám výroby smerom k čistejšej. Znižovanie emisií skleníkových plynov tak, aby sme dosiahli klimatickú neutralitu do r. 2050 je náročnou výzvou, ale zároveň prináša značné sociálne, ekonomické a modernizačné príležitosti. Trendom je modernizácia technológií smerom k dekarbonizácii a budúca konkurencieschopnosť a efektívnosť hospodárstva bude závisieť aj od toho ako a do kedy zvládneme dekarbonizačný proces oproti konkurentom. V skutočnosti teraz investuje Čína aj USA do dekarbonizácie viac ako EÚ a ak sa nezlepšíme, môžeme začať technologicky zaostávať. V r. 2018 investovala EÚ do zmiernenia zmeny klímy okolo 1,2% svojho HDP, v porovnaní s 1,3% v USA a 3,3% HDP ktoré investovala do mitigácie zmeny klímy Čína.

✏Podpíšte petíciu za Zelenú obnovu Slovenska:
bit.ly/ZelenáObnova

📗Zdroje:
ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/docs/pages/com_2018_733_analysis_in_support_en_0.pdf
ember-climate.org/wp-content/uploads/2019/04/Halfway-There-March-2019-Sandbag.pdf
www.unenvironment.org/resources/emissions-gap-report-2019
www.euractiv.com/section/energy-environment/news/eu-climate-investment-falls-behind-china-and-the... ... See MoreSee Less

Tomáš Halász • Progresívne Slovensko

4 days ago

STOJÍME NA STRANE ŽIEN A ICH PRÁV

Korona kríza, ekonomická kríza, klimatická kríza a čo riešia?
Obmedzenie práv žien a dostupnosti interupcií.

Ak naozaj chcú zníženie počtu interupcií, tak nech podporia čo naozaj pomáha: dostupnosť antikoncepcie či rozšírenie sexuálnej výchovy.

Poslankyňa OĽaNO Anna Záborská dokonca naopak navrhuje vypustiť zo zákona povinnosť informovať o antikoncepčných metódach.

Nevedomosť o antikoncepčných metódach, ich nedostupnosť alebo dokonca vzdelávanie v nespoľahlivých antikoncepčných metódach je pritom najčastejšou príčinou neželaného tehotenstva. Rovnako žiadne z navrhovaných opatrení nerieši otázku domáceho násilia, ktoré je rovnako častou príčinou neželaného tehotenstva. To sú skutočné príčiny, ktoré mnohé tehotné ženy vedú k neľahkému rozhodovaniu o interrupcii.

Ak majú pani poslankyne a páni poslanci skutočný záujem o prevenciu interrupcií, mali by navrhnúť zákony s opatreniami, ktoré ženám skutočne pomôžu.

V tejto neľahkej dobe, kedy dopady krízy a pandémie zhoršili postavenie a situácie mnohých žien, je dôležité, aby sa niekto na politickej strane na ich stranu jasne postavil.

My v Progresívnom Slovensku stojíme jasne na strane žien a ich práv.

Lucia Plaváková • Progresívne Slovensko
Ondrej Prostredník • Progresívne Slovensko
Braňo Vančo • Progresívne Slovensko
Tomáš Halász • Progresívne SlovenskoSTOJÍME NA STRANE ŽIEN A ICH PRÁV

Namiesto toho, aby sa poslanci a poslankyne venovali problémom a zhoršujúcej sa ekonomickej, sociálnej a psychickej situácii žien, predložili do parlamentu až štyri návrhy zákonov, ktoré majú za cieľ obmedziť prístup žien k interrupciám.

Všetci predkladatelia svorne tvrdia, že im ide o zníženie počtu interrupcií. Je preto zarážajúce, že žiadne z opatrení sa netýka rozšírenia sexuálnej výchovy a dostupnosti antikoncepcie. Poslankyňa OĽaNO Anna Záborská dokonca naopak navrhuje vypustiť zo zákona povinnosť informovať o antikoncepčných metódach.

Nevedomosť o antikoncepčných metódach, ich nedostupnosť alebo dokonca vzdelávanie v nespoľahlivých antikoncepčných metódach je pritom najčastejšou príčinou neželaného tehotenstva. Rovnako žiadne z navrhovaných opatrení nerieši otázku domáceho násilia, ktoré je rovnako častou príčinou neželaného tehotenstva. To sú skutočné príčiny, ktoré mnohé tehotné ženy vedú k neľahkému rozhodovaniu o interrupcii.

Ak majú pani poslankyne a páni poslanci skutočný záujem o prevenciu interrupcií, mali by navrhnúť zákony s opatreniami, ktoré ženám skutočne pomôžu.

V tejto neľahkej dobe, kedy dopady krízy a pandémie zhoršili postavenie a situácie mnohých žien, je dôležité, aby sa niekto na politickej strane na ich stranu jasne postavil.

My v Progresívnom Slovensku stojíme jasne na strane žien a ich práv.

Lucia Plaváková • Progresívne Slovensko
Ondrej Prostredník • Progresívne Slovensko
Braňo Vančo • Progresívne Slovensko

Foto: Tomáš Halász • Progresívne Slovensko ... See MoreSee Less

Tomáš Halász • Progresívne Slovensko

2 weeks ago

100 dní Ministerstva životného prostredia:
Not great, not terrible.
V niektorých veciach treba oceniť, hlavne v klimatických treba žiadať viac.100 DNÍ V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ

❎Programové vyhlásenie vlády, bolo v oblasti životného prostredia sklamaním. Väčšinu predvolebných sľubov sa do vyhlásenia nedostalo, alebo bolo nahradené frázami, ktoré nemožno skontrolovať. Chýba všetkých 5 kľúčových klimatických cieľov napriek tomu, že každé z nich sľubovali 3 zo 4 vládnych strán.

❎Niektoré zámery sú pre životné prostredie hrozbou, napríklad zámer podpory budovania kontroverzných spaľovní odpadov. Vláda napríklad ako jedna z dvoch spolu s vládou Malty žiadala s nepravdivým odôvodnením, že SR údajne nemá dostatočné kapacity na lepšie nakladanie s odpadmi než skládkovanie. V skutočnosti má SR dostatočné kapacity aj pre energetické zhodnocovanie odpadu, a značné aj pre recykláciu. Vláda teda žiada finančnú podporu na stavbu spaľovní odpadov. Tie však znečisťujú prostredie, produkujú značné množstvá skleníkových plynov a potláčajú recykláciu.

❎Vláda SR spolu s ďalšími siedmimi prevažne východnými krajinami EÚ lobbuje za finančnú podporu ťažby fosílneho zemného plynu a rozvoj jeho infraštruktúry. To je pre ochranu klímy veľmi zlá správa, pretože ťažba fosílneho zemného plynu z nových ložísk sa už nevojde do celkového množstva emisií, ktoré je ešte možné uvoľniť do atmosféry bez toho aby oteplenie prekročilo hodnotu oteplenia 1,5 C – 2 C, ku ktorých dosiahnutiu sa zaviazali štáty v Parížskej dohode o klíme a ktorých prekročenie by podľa vedcov prinieslo mimoriadne vážne negatívne následky. Rozvoj nových plynových kapacít ohrozuje klímu tiež tým, že nás k tomuto fosílnemu palivu zaväzuje na dlhé dekády do budúcnosti. Analýza vedcov z univerzity v Manchestri konštatuje, že dodatočné rezervy fosílnych palív, vrátane zemného plynu, majú nulovú úlohu vo výrobe energie po roku 2035 ak sa majú dodržať ciele Parížskeho dohovoru.

🤷‍♂️Napriek prvotnému zámeru odložiť zálohovanie jednorázových obalov, minister Budaj sľúbil, že vráti pôvodný termín zavedenia na 1.1.2022. To je jedným z kľúčových krokov ako zbaviť slovenskú prírodu od plastového odpadu.

✅Veľmi vítam návrh odstrániť možnosť utajovania prieskumov o starých záťažiach a riešiť najvážnejšie staré záťaže ako napríklad znečistenie Zemplína PCB látkami. Avšak zatiaľ ide len o všeobecné deklarácie a na konkrétne kroky si budeme musieť počkať. Podľa dostupných informácií zo Zemplína stále nebol odvezený a bezpečne zneškodnený ani jediný odpad s obsahom PCB. To všetko napriek tomu že 22.1. bola vyhlásená mimoriadna situácia.

✅Nádejou je taktiež návrh zonácie Národného parku Muránska planina, ktorý by bol prvý národný park, ktorý by spĺňal medzinárodné kritériá a bol by v súlade so zákonom o ochrane prírody, v ktorom bude 50 % územia bez zásahov človeka. Žiaľ tento návrh napáda Boris Kollár a negatívne sa k tomu postavil aj minister pôdohospodárstva Mičovský.

✅Zámer ministra novelizovať zákon o odpadoch, ktorý má riešiť problémy obcí s uzatváraním zmlúv s organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktoré financujú triedený zber odpadov z recyklačných poplatkov hodnotím tiež pozitívne.

▶Hodnotiť ministra po 100 dňoch je ako hodnotiť futbalového útočníka po prvých 10 minútach zápasu. Má síce ambíciu skórovať, ale záleží natom či bude mať u spoluhráčov dostatočný rešpekt aby mu prihrli.

❓Ako hodnotíte prvých 100 dní ministerstva životného prostredia vy? ... See MoreSee Less